1.Hanka, na pultoch kníhkupectiev sa už objavil Váš nový román s názvom Ak mi dovolíš, ktorý ste vy osobne označili ako svoju „srdcovku“. Môžete nám prezradiť, prečo?
Do postavy Avery som dala kus svojho srdca. Sú ľudia, ktorí si svoje miesto v živote musia vybojovať ťažšie ako iní a Avery je jednou z nich. Jej postava nie je reálna, ale nie je ani celkom vymyslená. Povedzme, že som ju tak trochu poskladala z viacerých osôb. Mám rada jej charakter, hoci naplno ju čitatelia dokážu pochopiť až po prečítaní druhého dielu.
2. Prvé ohlasy čitateľov na tento román sú viac ako pozitívne. Ako sa cíti autor, keď si prečíta toľko chvály na svoje dielo od úplne neznámych ľudí?
Fantasticky! Po knihe Boh plače potichu som, samozrejme, mala obavy, či sa nasledujúca kniha bude páčiť rovnako, to je asi prirodzené. Napriek tomu som verila, že hlavné postavy si získajú čitateľky svojou úprimnosťou. Ešte viac som ale zvedavá, ako sa bude páčiť pokračovanie. Dúfam, že čitateľa trošku prekvapím. Možno som ho v istých bodoch úmyselne zaviedla v myšlienkach na zlý chodníček. V každom prípade, verím, že až druhá časť naplno rozvinie krásu toho príbehu.
3. Píšete o živote, vzťahoch medzi ľuďmi, o úplne bežných dennodenných starostiach a radostiach v príbehoch, ktoré sa čítajú s absolútnou ľahkosťou. Dokážete čitateľa doslova vtiahnuť do deja a dať mu pocit, že je jeho akousi neviditeľnou súčasťou. Ako to robíte?
Jednoducho píšem, ako to cítim a snažím sa v mysli prevteliť do postavy, o ktorej práve píšem. Keď píšem o tom, ako Avery nemôže spať, tak cítim ako mňa samú „režú“ oči, keď píšem o tom, ako ju chytá panika v aute, sama nevedomky „brzdím“ pod stolom J. Každý autor má svoj vlastný štýl a aj spôsob, ako príbeh čitateľovi predostrieť. A toto je ten môj.
4. Tohto roku vám dokopy vyjdú 3 knihy. Veľmi očakávaný druhý diel vášho debutu Boh plače potichu 2, Ak mi dovolíš 1 a pred Vianocami druhý diel tohto románu s názvom Ak mi odpustíš. Spokojná?
Nad očakávania. Tri knihy za tak krátke obdobie je naozaj super. No neplánujem zaplaviť knižný trh svojimi románmi. Chcem písať knihy, ktoré čitateľovi niečo dajú a sama pre seba som si stanovila do budúcnosti limit max. 2 knihy ročne. Uvidíme ako sa mi to podarí dodržať.
5. Prezraďte čitateľom, čo najradšej robíte, keď ste sama doma a máte práve čas.
Leňoším! Nikomu to nehovorte, ale ja som strašne lenivá.
6. A ešte by sme boli všetci zvedaví aj na to, čo vás osobne napĺňa pocitom spokojnosti.
Čas strávený s rodinou a priateľmi. Posedenie s priateľmi ma vždy nabije pozitívnou energiou a naplní inšpiráciou, lebo asi každý z mojich priateľov je z iného kúta sveta. Je pre mňa veľmi inšpiratívne načúvať ich príbehom a zážitkom, úskaliam, ktorými v živote prešli. A potom som napríklad veľmi spokojná, keď umyjem doma všetky okná. Ale popravde, tohoto pocitu spokojnosti sa mi až tak často nedostáva J.
7. Váš najväčší nesplnený sen? Ak ho môžete prezradiť J
Nenapadá mi nijaký veľký sen, mám ale množstvo malých. Snažím sa plniť si svoje sny priebežne a snažím sa nečakať stále na niečo… Na leto, na Vianoce, na dovolenku, na viac peňazí… Snažím sa byť šťastná každý deň, lebo si často hovorím, že nikdy nevieme, ktorý z tých dní je náš posledný. A splniť si každý deň jeden malilinký sen, je často oveľa viac, ako možno si splniť raz jeden veľký.